Tak ju tu máme. Opäť. Ale je fajn.
Zaspomíname na tých, ktorí už nie sú s nami.
Zabudneme na tých, čo by s nami chceli byť.
Zotrieme pavučinky z našich tvárí, pokocháme sa vyštafírovanou prírodou, oku lahodiacou.
Ona to skúša každý rok a stále jej to vychádza. Je ženského rodu a je to poznať.
Pre mňa na jeseň začína leto. Niektorí odlietajú do teplých krajín, ja ostávam, chodím a kochám sa. Je tak akurát, nepotím sa ako v Egypte, kukám ľudí, ako sa tmolia za podstatnými vecami a je mi dobre.
Som rád, že jeseň tu bude stále. Na rozdiel odo mňa.
Komentáre